Michal Fabry „leche mes fesses“

update: stala sa chyba a doteraz nebol tento clanok prezeratelny, uz je to opravene :)

Internetom sa ku mne dostal nasledujuci clanok o Urban Exploration, ktory ma hned aj zaujal. A kedze sa na blogu sem-tam venujem aj tejto teme, dovolujem sa o neho s vami podelit.

„Nikdy som nečakal, že lozenie po meste bude také zaujímavé,“ povedal mi Patrik pri našom prvom stretnutí. Hovoríme o urban exploration, čo sa dá voľne preložiť ako ´mestský prieskum´, alebo aj infiltrácia. Prvé informácie o tomto fenoméne sa ku mne dostali ako inak z internetu. Objavil som fotografie z opustených miest v okolí Černobyľu, na videách som videl opustený tunel v centre Detroitu. Očarilo ma to, tak som začal trochu pátrať.

Túžba po objavovaní je stará ako ľudstvo samo, týka sa to aj opustených miest, kde nemáte čo hľadať. Preto ani infiltrácia ako súčasť kultúry nemá reálny začiatok. Prvý kto však tejto zábavke dal meno bol novinár Jeff Chapman a to rovno ´umenie infiltrácie´. V roku 1996 publikoval prvé číslo undergroundového magazínu Infiltrácia. V ktorom okrem uverejňovania zaujímavých fotografií dával aj rady ako sa správať pri pri infiltrovaní. Takto sa neskôr zrodil nový fenomén. Veľa ľudí ku ktorým sa magazín dostal chceli viac informácií a zážitkov a tak Jeff založil stránku infiltration.org, ktorá rozniesla tento fenomén do celého sveta. Začali vznikať prvé skupiny, ktoré sa infiltrácií venovali. Začali vznikať ďalšie a ďalšie internetové stránky a blogy. Takto začala fungovať sieť kontaktov medzi rôznymi skupinami, ktoré si navzájom posielali fotografie, videá či zážitky. Dnes už existuje už aj prvá oficiálna kniha venovaná infiltrácií, ktorú napísal takisto Jeff Chapman pod pseudonymom: ´Ninjalicious´.V knihe s názvom: ´Prístup do všetkých oblastí´ sa Chapman okrem spísania rôznych rád a základných pravidiel, venuje aj etickej stránke infiltrácie. Infiltrácia je v podstate činnosť pri ktorej sa väčšinou pohybujete po súkromnom majetku a tu sa prekračuje jemná hranica pri ktorej infiltrácia prekračuje do ilegality.

„O tom to všetko je. Adrenalín sa ti valí telom a ty sa snažíš robiť všetko rozvážne aby si zostal nepozorovaný. My tam nechodíme kradnúť, nechávame miesto žiť jeho vlastným životom. My putujeme za dobrodružstvom, sme niečo ako novodobý kovboji.“ rozrozprával sa energicky Patrik. „Dlho sme sa snažili dostať na Bezručku. Prídeme prvýkrát a nikde žiaden prielez len dajaké rozbité okná na poschodiach ale do vnútra sa dostať nedalo. Ver mi obehali sme to celé aj päťkrát. Asi to tak malo byť. A prídeme tam o pár dní neskôr a zrazu objavíme vypáčený zámok šikovne zakamuflovaný. Si predstav tú našu radosť keď sme to objavili. Prvé kroky sú vždy magické z vnútra ide chlad a my sa snažíme zatvoriť dvere aby to vyzeralo, že sa nič nedeje. Je to neuveriteľné zrazu počuješ aj tlkot vlastného srdca a všetky zmysly pracujú na stopäťdesiat percent. Počuješ každý šuchot, všetko. Zo všadiaľ dýcha ľudský osud. Všetky tie budovy sú dielom človeka postavené preto aby ich užíval človek. Všetko tam má svoj príbeh a väčšinou už aj koniec. A vtedy sme sa takouto túlačkou dostali asi po dajaké prvé poschodie a tam zrazu počujeme mužské hlasy. Najprv sme začali panikáriť ale zvládli sme to a pomaly sme sa dostali k prielezu kde sme stretli partičku metalistov, na ktorých čakali dáky kamaráti vo vnútri. Vraj ich fascinovalo psychiatrické oddelenie. Tak vidíš predsa len žijú vlastným životom, aj keď nič nerobíme.“

Autor: Pavol Tekel